Na juhu Východoslovenskej nížiny, kde sú kopce skôr výnimočné, sa na jednom vŕšku zo sopečných hornín nachádza renesančná zrúcanina hradu Veľký Kamenec. Svojou polohou sa stal výraznou krajinnou dominantou.
Stredoveký hrad Veľký Kamenec bol postavený v 13. storočí po tatárskom vpáde. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z listiny delenia rodového majetku z roku 1323, kedy sa spomína ako castrum Kuwesd. Jeho správcom v tom čase bol rod Bokšovcov. Po nich sa dostal hrad pod správu rodu Šóšovcov, ktorí ho s krátkymi prestávkami vlastnili až do jeho zániku. V 14. a 15. storočí ho čiastočne vlastnili Serdaheliovci, v rokoch 1444 – 1450 Pálociovci ( páni z Pavloviec). V roku 1451 ho obsadili bratrícke vojská Jána Jiskru a využívali ho ako lúpežný hrad pri svojich rabovačkách v okolí. V roku 1458 bol hrad svedkom významnej dejinnej udalosti. Ján Jiskra a Ján Huňady tu podpísali mierovú zmluvu. O rok neskôr, v roku 1459, hrad dobyl Matej Korvín a vrátil ho naspäť Šóšovcom. Na panskom sídle sa v tých časoch uskutočnili rozsiahle stavebné práce. V roku 1672 sa zemepán Juraj Šóša zúčastnil Vešeléniho povstania. Pomsta cisárskych vojsk nenechala na seba dlho čakať a v roku 1673 cisárske vojsko hrad zničilo.
Z hradu sa zachovalo niekoľko múrov, ktoré naznačujú jeho takmer trojuholníkový pôdorys s oblými polygonálnymi baštami situovanými na nárožiach. Na polygonálnej stene s priľahlým múrom sa zachovali delové strieľne a otvory okien.
Lokalizácia: 48.358975, 21.808274
Dostupnosť: non stop
Národná kultúrna pamiatka: Áno, 23.02.1963
